...bol cas a bol priestor... bola moznost a bola chut...

Útek z vlastnej krajiny

21. 6. 2015 8:11
Rubrika: Zaujalo ma...

Veľa sa dnes hovorí o utečencoch. Sledujem správy, fotografie, reakcie... A pýtam sa: v akom svete to dnes žijeme? 

Nie je to tak dávno, keď sme utekali z vlastnej krajiny. Snažili sme sa dostať za ostnatý drôt. Strieľali do nás, no napriek tomu sa našli odvážlivci, ktorí to skúsili. Lebo čokoľvek bolo pre nich lepšie, ako život vo vlastnej krajine... 

Dnes veľa ľudí cestuje za prácou. Slovákov stretnete v rôznych kútoch sveta. Rovnako to nevydržali v našej "skvelej" krajine... No presne tak, ako odchádzajú mnohí šikovní a múdri ľudia, odchádzajú z našej krajiny aj príživníci. Rovnako majú slovenský pas, ale v iných krajinách rovnako kradnú, rovnako šíria násilie, špinu, lenivosť a svoje "darmožráčstvo". A na týchto doplácajú všetci ostatní... 

A teraz sa pozrime na tých migrantov. Človek len tak nezbalí rodinu a neodíde zo svojej krajiny. Keď už naberie odvahu k takémuto zúfalému činu a vydá sa do neznáma, je to jedno z najťažších rozhodnutí v jeho živote. Vezme čokoľvek, len aby nemusel žiť v strachu. Len aby mal šancu na lepší život. Lebo pre neho je čokoľvek lepšie, ako zostať vo vlastnej krajine. Pozerať sa na to, ako mu vyvražďujú rodinu, ako mu milovaní zomierajú od hladu, ako spoločne živoria, sú prenasledovaní... Riskujú smrť na mori, zničené zdravie, zabitie pašerákmi ľudí... Riskujú všetko, plne si to uvedomujúc. Napriek tomu do toho idú... 

Nás prijímali rovnako rôzne. A aj prijímajú dodnes. Ukážeme, že vieme pracovať, máme šancu. Každý má právo na šancu žiť slušný život. A, áno, prichádzajú aj takí, ktorí sú tými "darmožráčmi". V tomto prípade sú to nasadení teroristi, ktorí rozvracajú vlastnú krajinu a odchádzajú aj do iných robiť presne to isté... Na nás nie je to, že zavrieme hranice a postavíme ostnaté drôty. Máme začať strieľať? Do ľudí? Prečo? 

Podať pomocnú ruku neznamená len niekoho nakŕmiť, dať mu strechu nad hlavou a oblečenie. Znamená to dať mu udicu, ukázať rieku a naučiť ho chytať ryby. Ak bude udicu stále hádzať do trávy, nakoniec zomrie od hladu s udicou v ruke. Myslím si však, že každý rozumný človek hodí udicu do vody a snaží sa chytiť rybu. Snaží sa nasýtiť seba a svoju rodinu... To len "darmožráči" prídu vyjedať iný štát a využívať sociálne dávky, lebo môžu. Tak im to nedovoľme ani v našej krajine, ani inde. Prílišná empatia zapríčiní pád systému. No dopredu odsúdiť všetkých a nikomu nepomôcť? Sme ešte ľudia, keď toto dokážeme? 

Vraj chránime naše deti - pýtam sa, pre aký svet? Naučíme ich nenávisti a pred čím ich potom budeme chrániť? Asi budeme skôr chrániť aj seba pred tou ich nenávisťou...  Takéto odmietanie je vždy dvojsečná zbraň... 

Slovensko sa hrdí tým, že je kresťanskou krajinou. Nevieme si však pomáhať ani medzi sebou navzájom. Závidíme si nos medzi očami. Chceme mať všetko lepšie ako sused. Neteší nás úspech iných. A dnes to vidíme doslova "v priamom prenose". Prečo by sme mali pomôcť cudzincom? Aj my sa musíme postarať sami o seba. Nuž, nevieme vyriešiť "rómsky problém", nebudeme si vedieť poradiť ani s cudzincami... Prinesú novú kultúru, sú to iba teroristi, pozabíjajú nám naše deti, znásilnia naše ženy, budú nás biť a už vôbec si s nimi neporadíme... 

Nevieme dávať lásku. Nevieme tu byť pre iných. A táto neschopnosť sa nám neustále vracia ako bumerang. Nechceme sa naučiť nič o iných, radšej príjmeme informácie z médií plné nenávisti a budeme tú nenávisť šíriť ďalej... POZOR!!! Vždy, keď toto vidím, spomeniem si na vlaky plné Židov putujúce do Osvienčimu... Aj vtedy bola propaganda - berú nám chlieb, nedajú nám dôstojnú prácu, okrádajú nás o našu vlastné peniaze... Asi každé storočie má svoje propagandy namierené proti niekomu a niečomu. A ľudia ako ovce bez rozmýšľania podľahnú tomu šialenstvu a prikyvujú a ničia všetko okolo seba. Tak prečo sú ich plné kostoly??? V tej istej vete šíria medzi sebou modlitbové reťaze za prenasledovaných kresťanov a za vyvražďovaných kresťanov v moslimských krajinách. A v tej istej vete pokračujú nenávisťou voči prisťahovalcom a chcú zatvoriť hranice... Počúvajú sa títo ľudia vôbec??? 

Nemyslím si, že je riešením prijať všetkých utečencov a rozposlať ich po Európe. Treba odstrániť príčinu. A to je asi to najťažšie. Bububu za zatvorenými dverami politikov evidentne nezaberá. Je potrebné prijať razantnejšie opatrenia, zmeniť komunikáciu, zmeniť štýl pomoci... Nerobiť politiku, ale stáť pri človeku... K tomu ale musíme dospieť všetci. 

V Biblii je jeden príbeh o Samaritánovi. Okolo zraneného a okradnutého človeka prechádzali mnohí. Boli medzi nimi aj pravoverní a farizeji. Ale pristavil sa a pomohol iba Samaritán. Na Slovensku máme plné kostoly a bijeme sa do pŕs, akí sme veľkí kresťania. Sme tí, ktorí prejdú okolo nešťastníka, alebo sme Samaritáni, ktorých dávame vždy za príklad? 

Mám veľa priateľov. Mnohí z nich sú iných náboženských vyznaní. Napriek tomu sa dokážeme v pohode porozprávať. Ale hlavne si dokážeme navzájom v ťažkých časoch pomôcť. Mnohí už ani nehovoria, kam patria, alebo odkiaľ sú. Boja sa. Utekali z vlastnej krajiny za ťažkých okolností. A dnes sa rozprávame potichu za zatvorenými dverami. Z očí im padajú slzy a nechcú ten strach zažiť znovu. Oni mi často hovoria, že Slovensko nie je tolerantná krajina... Nie je, keď neonacisti beztrestne pochodujú po mestách a širia propagandu strachu, nenávisti a extrémizmu, to už nie sme bezpečnou krajinou. Keď čítam mnohé reakcie hlboko veriacich kresťanov a vidím, čo všetko zdieľajú proti utečencom, je mi do plaču. 

Chce sa mi v týchto dňoch vybehnúť na bojové pole a kričať spolu so Švejkom: "Nestřílejte, nestřílejte, jsou tady lidi..." 

Pýtam sa v mene budúcich generácií - sú? 

Zobrazeno 954×

Komentáře

fragaria

v poslední době mi přichází na mysl situace našich emigrantů, kteří měli "pouze" problém s komunisty - nemohli svobodně říkat svůj názor, vykonávat svou profesi.....a byli přijati v zahraničí.
Dneska tu máme lidi, kterým jde o krk, a bojíme se jim pomoct. Protože jsou odlišní.

Zobrazit 1 komentář »

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.

Autor blogu Grafická šablona Nuvio